Kde začať? ... Asi ako každá téma v mojom blogu bude začínať neporiadkom :(
Niektorí ľudia majú to šťastie, že si začínajú budovať záhradu na čistom pozemku.
Žiaľ my medzi nich nepatríme. Pokiaľ chceme u nás niečo skultúrniť a pretvoriť, musíme začať upratovaním a vyhadzovaním. Našu snahu mať krásnu záhradu, ktorá by nám slúžila na oddych a pre potešenie, komplikujú nánosy nepotrebných vecí starších generácii, ktoré je, samozrejme, škoda vyhodiť, lebo sa môžu zísť (nikto nevie síce na čo a kedy, keďže sa nezišli na nič už pekných pár rokov a dovolím si povedať, že až desaťročí.). Druhým komplikačným faktorom je fakt, že sme rekonštruovali, rekonštruujeme a rekonštruovať ešte zrejme pár rokov aj budeme, takže záhrada sa stala aj miestom stavebného odpadu (v našich očiach), teda resp. rozbúraných totálne nepoužiteľných vecí, ktoré by staršie generácie určite ešte niekedy na niečo využili a bez pochyby aj skutožne využijú.
Tu chcem varovať všetkých mladších: POKIAĽ ZVAŽUJETE BÝVANIE S RODIČMI, PRARODIČMI, príp. INÝMI RODINNÝMI PRÍSLUŠNÍKMI VZDAJTE TO, KÝM JE ČAS!!! Ak ovšem čas máte a máte aj inú možnosť, využite ju.
Keby som ja vedela ( a aj môj manžel), to, čo vieme dnes, nepúšťali by sme sa do podobných kúskov. Dnes sme žiaľ viazaní tým, že všetky financie sme "vrazili" do nášho bývania v rodičovskom dome. Nič nie je naše, nemáme úspory, nemám nehnuteľnosť, máme dcéru a pokazené vzťahy s rodinou. Nemalou príčinou je práve všade prítomný neporiadok a hromadenie zbytočných a nepotrebných vecí a skutočnosť, že nič bez dovolenia nemôžeme vyhodiť, predať, niekedy ani odpratať, či len presunúť. Je to strašne frustrujúce a demotivujúce, tak radšej nekomunikujeme, nehádame sa a robíme si svoje, kým rodičia nie sú doma. Takto sa dlho žiť nedá, ale je to jediný spôsob ako sa zatiaľ nezblázniť.
No nejako som sa rozpísala o iných veciach, ale už keď som si vyliala srdce, nechám to tu, aj tak to zrejme nikto okrem mňa nečíta :)
11.7.2012: Takže začneme kopou tehál a sute z búračky, obrubníkov (?neviem, kde sa tam vzali), želiez, starej cirkulárky, dosiek, volajakej nápravy aj s kolesami a neviem, čo ešte. To všetko prerastené burinou, divým chmelom, ktorý robí čarovné škrabance len pri letmom dotyku, zmesou všelijakého hmyzu, chrobákov, pavúkov, Teklí, stonožiek a slimákov.... pre mňa najhoršia kombinácia na svete...
Bolo to treba samozrejme pomaly odpratať, resp. preložiť na iné miesto (lebo veď to hádam nevyhodíme) a vyrovnať terén. (Mimochodom nepoužité úlomky tehál(pretože celé tam ani neboli) sme vyhodili - odviezol ich kontajner, kým boli rodičia na pár dní mimo mesta - a aký mame zrazu veľký plac :))
Ďalšie haraburdy na záhrade - nákupné vozíky dotiahnuté z volajakého zrušeného skladu. Normálny človek by sa toho ani nedotkol - no náš DEDE ich samozrejme dotrepal domov aj s ďalšími XY krámami - všetko nepochybne potrebné veci, bez ktorých nebude vedno ďalej žiť.
Našťastie tento raz sme pre ne našli využitie a mali sme to aj schválené - podmienka bola, že jeden musíme nechať. Tak sme jeden nechali. Ako ho tam, chudáka opusteného, Pali zanechal (11.7.2012), tak je tam dodnes (30.5.2013).
No ale k veci: Tatinko odpílil nohy s kolesami a farebné rúčky:
Amálka ešte naposledy otestovala.
A nastúpila na rad maminka :)
Na vyčistenú plochu sa uložili prázdne nákupné vozíky, vyrovnali sa a potom som sa 2 dni hrala a plnila ich tehlami aby vyzerali ako gabiony.
Konečnú verziu som akosi zabudla odfotiť. No naše "gabióny" slúžia aj tento rok. Plnia 3 funkcie.
1. zabraňujú pádu Amálky (a aj nás všetkých) do priestoru pod strechou.
2. aspoň trochu zakrývajú pohľad na bordel pod strechou - i keď ten na streche je viditeľný (žiaľ)
3. slúžia mi ako podstavec na črepníky s kvetinkami
Najbližšie odfotím a priložím foto ako sú naplnené :)
23.2.2013: Zatiľ aspoňa zasnežené foto z februára. Je to krásne! Nie je vidieť neporiadok :)
Žádné komentáře:
Okomentovat